Podľa najnovších výskumov Skalité vzniklo pastierskou kolonizáciou v prvej polovici 17. storočia, poťažne okolo r. 1648. Prvá písomná správa o obci je potom z r. 1662. Chotár bol vždy bohatý na lesy a aj pre miestne obyvateľstvo bola hlavným zdrojom obživy práca v lesoch a chov oviec. Časť obce v rokoch 1938-1939 bola okupovaná Poľskom. Na lesné bohatstvo Skalitého upozorňuje aj historický symbol obce. V najspodnejšej časti pečatného poľa sú veľmi výrazné skaly upozorňujúce na názov obce. Nad nimi je zobrazený jeleň, ktorý vyskakuje z lesa. Pozerá sa za seba – na les. Lesný porast a lesná zver sú v našom prostredí najbežnejším symbolom lesného hospodárstva. Jedinečným prvkom na tomto symbole sú práve spomínané skaly.
Opísaný symbol je historicky i heraldicky pre obec najvýstižnejší a vo svojej najpútavejšej podobe je vyrytý práve na najstaršom obecnom pečatidle. Prvé pečatidlo obce vzniklo už v 17. storočí. Jeho odtlačok sme našli ešte aj na dokumente z r. 1835. Pečatidlo malo latinský kruhopis: * SIGIL * VM * PAGI * SKA * LI – TA.
Okolo polovice 19. storočia si obec dala vyhotoviť ďalšie pečatidlo. Našli sme ho na dokumentoch z r. 1866 a 1871. V strede pečatného poľa je pôvodný symbol obce značne zjednodušený, je tu vyrytý už iba jeleň, stojaci na pažiti. Na mladšom pečatidle sa jeleň už nepozerá za seba, ale hľadí dopredu. Veľmi zriedkavý je kruhopis pečatidla, obsahuje konkrétny dátum jeho vyhotovenia. Žiaľ, tento najzaujímavejší údaj nie je na odtlačkoch celkom zreteľný. Z kruhopisu vieme presne prečítať iba následné časti: OBECZ SZKALITE DNE .. JUNA ... . (obrázok žiaľ nemáme k dispozícii)
V druhej polovici 19. storočia vznikla v obci pečiatka. Na nej je jeleň opäť v skoku. Mysleli by sme si, že kovorytec kopíroval podobu znaku na pečatidle zo 17. storočia, tu sa však jeleň tiež pozerá dopredu. I na pečiatke jeleň beží po pažiti a nie po skalách. V horných dvoch tretinách je text OBEC SKALITE.
Ďalšia pečiatka vznikla na konci 19. storočia. Má už maďarský kruhopis: .TRENCSÉN VÁRMEGYE . CSACZAI JÁRÁS SZKALITE KIS KŐZSÉG PECSÉTJE. Pečiatka sa dodnes zachovala v Trenčianskom múzeu v Trenčíne. Jeleň tu opäť kráča po pažiti, avšak opačným smerom. Pred ním i za ním je akýsi náznak porastu.
V čase vzniku poslednej obecnej pečiatky – na konci 19. storočia – začala v Budapešti pôsobiť Krajinská kmeňová kniha obcí, ktorej cieľom bolo urobiť pre celé Uhorsko novú klasifikáciu miest a obcí, ustáliť ich názov a centrálne vyhotoviť pre všetky mestá a obce jednotné pečatidlá a pečiatky. Mestá i obce mali možnosť sa rozhodnúť, či chcú erbové alebo iba nápisové potvrdzovacie prostriedky. Skalité je jednou z mála obcí, ktoré si pri tejto príležitosti objednalo erbovú pečiatku. Budapeštiansky kovorytec Ignác Felsenfeld ju pre Skalité vyhotovil s kruhopisom :TRENCSÉN VÁRMEGYE SZIKLASZOROS KŐZSÉG * 1906 *. Historický symbol zjednodušil, do štítu vyryl iba jeleňa v skoku. Čo je však pre nás veľmi dôležité, šrafami naznačil červený štít.
