Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30

Interaktívna mapa

mapa

Predpoveď počasia

<<
>>
dnes, štvrtok 27. 4. 2017
2 °C 1 °C
sneženie, slabý severný vietor
vietorS, 2.66m/s
tlak982.5hPa
vlhkosť100%
zrážky8.84mm
sneženie10.92mm

Dátum a čas

Dnes je štvrtok, 27.4.2017, 22:44:59

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 8
DNES: 781
TÝŽDEŇ: 3126
CELKOM: 255277

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Pamätihodnosti

Detailné informácie o pamätihodnostiach Obce Skalité nájdete v publikácii Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi. 

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Starý drevený kostol, ktorý stál vedľa fary na terajšom cintoríne, vystriedal nový, priestranný a murovaný, ktorý je v poradí už tretím kostolom v Skalitom a ktorý stojí dodnes. S jeho výstavbou sa začalo okolo roku 1787. Stavbu financoval patrón farnosti gróf Anton Eszterházy a pracovali na nej miestni farníci. Správa zo spomínaného farského vestníka o tom poznamenáva: "...Skaliťania sedem rokov zvážali kameň z Kavalovho potoka ku stavbe kostola." Chrám bol dokončený podľa mnohých prameňov v roku 1794 za farára Andreja Gombára, avšak v júli 1999 sa pri obnove veže našla starobylá listina, ktorá dokumentuje jeho dokončenie už o rok skôr, teda r. 1793. Listina je archivovaná na Farskom úrade v Skalitom. Spomedzi chrámov v okolitých obciach, vrátane poľských, je Farský kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom najstarší.

12

Kostol sv. Jána Krstiteľa Kostol sv. Jána Krstiteľa v noci

 

Preklad listiny o obnove kostolnej veže z r. 1903

 

Pochválený buď, Ježiš Kristus!

 

Na večnú pamiatku!

 

Táto veža bola obnovená nákladom a štedrosťou patróna Samuela Hahna, ktorý odkúpil panstvo od vznešeného kniežaťa Eszterházyho, a bola pokrytá plechom 31. augusta 1903, za vlády Jeho Veličenstva Františka Jozefa I., kráľa uhorského; za diecézneho biskupa Imricha Bendeho, za dekana Ignáca Tvrdého, titulárneho prepošta, za miestneho farára Jozefa Badíka, kaplána Štefana Mičku, splnomocnenca panstva Jozefa Schallera. Tesárske práce previedli Ján Haspel a Jozef Leid zo Šoproňskej župy, tiež klampiar Jozef Lisák, za richtára Pavla Lona. Pri práci pomáhali Ján Mikula Kozáček, Juraj a Ján Petrák, Michal Rucek a Jozef Choluj, ktorým všetkým nech dá Boh dlhý život a večnú slávu!

Preklad listiny o stavbe kostola z r. 1793

Pochválený buď, Ježiš Kristus!

Na večitú pamiatku!

Táto veža s kostolom bola postavená roku Pána 1793 nákladom (zo štedrosti vznešenej rodiny Eszterházy, t. j. Mikuláša otca a syna Antona (nech žije v šťastí!). Bolo to za šťastnej vlády slávneho cisára Františka a jeho otca Leopolda Alexandra; za biskupa, osvieteného a najdôstojnejšieho pána Františka Xavéra Fuchsa; za dekana, veľadôstojného pána Lukáša Pažického, farára však veľadôstojného pána Ondreja Gombára; za spravovania úradu Jeho Vznešenosti, t.j. správcu, váženého a osvieteného pána Mateja Nándoryho; inšpektora, váženého a osvieteného pána Jána Čavčanského; za hospodárskeho správcu, osvieteného a urodzeného pána Ignáca Brichtu; za správcu rastlinnej výroby, pána Juraja Intibusa a lesníka pána Ignáca Váczyho; za richtárov: Juraja Pazdieru zo Skalitého, Juraja Špilu z Čierneho.

Bolo to v čase, keď sa viedla francúzska vojna... (tu je text značne poškodený; zmysel však je, že to bolo vtedy,) ...keď francúzski jakobíni zabili svojho kráľa Ľudovíta XVI. ... (Kvôli porušenému textu sa ďalej nedá zistiť, o akú akciu išlo pod vedením osvieteného pána grófa Kazimíra Eszterházyho z Galanty, ďalej je opäť nezrozumiteľné meno nejakého magnáta, potom sa spomína) ...vážený pán a osvietený pán Ladislav Forgáč z Gýmeša, pán Imrich Havor, kráľovský správca a radca, pán Ján Urmíny, súdny prísediaci a radca, pán Jozef Revický, prísediaci oravský, pán Štefan Rakovský, liptovský, pán Karol Príleský, trenčiansky, pán Ján Trstiansky, advokát panstva, a tiež vážený úradník Jeho Vznešenosti (grófa Eszterházyho) Ján Scheffstaff.

Prácu vykonávali majstri murári: František Katzer, palier Matej Szip, majstri tesári: Tomáš Koza, palier Jozef Čviaček, ktorým všetkým nech dá Boží Majestát dlhý život, po živote však večnú spásu a u potomkov slávnu pamiatku.
Zapísal Juraj Intibus, hospodársky správca Strečnianskeho panstva, dištriktu kysuckého.

Poznámka N.B. - Nota bene - na druhej strane listiny: Pri kladení kríža (na veži) bol prítomný majster Ján Paduch z Jablunkova v Sliezsku.

Kostol je situovaný smerom od juhu na sever, čo je nezvyčajné, pretože kostoly sa stavali od východu na západ. Dôvodom pre takéto riešenie bola hlavná cesta okolo pozemku, kde mal kostol stáť, idúca v tomto smere. Farníci sa obávali, že keby bol kostol postavený pozdĺž hlavnej cesty, do chrámu by sa prenášalo priveľa hluku. Kostol teda musel byť orientovaný tak, aby os lode smerovala kolmo na hlavnú cestu. Vznikol však ďalší problém: v tomto smere pozemok stúpal do malého vŕšku a svätyňa chrámu mala byť postavená práve na ňom. To spôsobilo, že ak mal byť nový chrám na jednej úrovni, musel sa urobiť umelý násyp nielen pod vchod, ale pod celý kostol. Skaliťania sa rozhodli zrealizovať túto, i keď ťažšiu možnosť. Hlavný vchod do kostola sa v súčasnosti nachádza približne 5 metrov nad úrovňou hlavnej cesty. Keďže celý kostol stojí na násype, základy museli byť položené oveľa hlbšie ako je to zvykom, a to najmä pod vežou. Farské noviny Zprávy z fárnosti v Skalitom z roku 1929 hovoria, že "základy pod vchodom kostola, čiže pod vežou, činili toľko do hĺbky, koľko (sú) múry do výšky, od zeme až po dach" (strechu), teda približne 11 metrov. S Božou pomocou a vďaka obetavej práci skalitských farníkov sa r. 1793 (resp. r. 1794) nový chrám podarilo dokončiť.

Počiatočné zariadenie kostola

Ľudia mali zo svojho kostola iste veľkú radosť, ale starosti ešte neskončili: nový kostol bolo treba zariadiť. Všetko museli robiť na vlastné náklady a ich finančná situácia iste nebola lichotivá. Svedčí o tom aj správa z kánonickej vizitácie z r. 1798-1803, ktorá poznamenáva, že kostol bol zadĺžený vo výške 240 zlatých. Ak uvážime, že jeden zlatý bola vo vtedajšej dobe zhruba týždenná mzda robotníka, šlo o značne veľkú sumu. Farníci však situáciu vyriešili tak, že inventár zo starého kostola preniesli do nového. Spomínaný vestník Zprávy z fárnosti v Skalitom o tom hovorí: "Preniesli hlavný oltár, a ten veru nijako nepasoval do mohutnej a krásnej stavby (...) Mohutné a smelé klenby nášho kostola vyžadujú i vkusné i súmerne veľké oltáre a ten starý hlavný oltár bol, veru, aj nízky, aj úzky, aj chatrný." Neostávalo nič iné, len sa s tým načas zmieriť. Keď však preniesli do chrámu aj starú kazateľnicu, tá sa tam už nehodila vôbec. Zabezpečili teda novú kazateľnicu i s krstiteľnicou, a to tak, že prerobili a prispôsobili starý inventár interiéru nového Božieho domu. Kostol bol takto pripravený na slávenie bohoslužieb. Mal ho prísť konsekrovať nitriansky biskup František Fuchs (1784-1804), lenže dostať sa v tej dobe do najodľahlejšej farnosti v biskupstve bolo veľmi problematické, preto sa posviacka chrámu neustále odďaľovala.

3

Aby sa však v novom kostole mohli slúžiť bohoslužby, biskup poveril niektorého z významnejších kňazov (pravdepodobne čadčianskeho dekana), aby kostol požehnal. Ako už bolo spomenuté, zariadenie kostola bolo zväčša pôvodné, prevzaté zo starého kostola a bolo prispôsobené novému interiéru. Krypta pod chrámom nebola, ale kánonická vizitácia z r. 1798-1803 uvádza, že "pod vežou je akýsi malý priestor s klenbou a vchodom zvonka". Miesto bolo až do položenia novej mramorovej dlažby zreteľne viditeľné v kostolnej predsieni. Organ bol kúpený ešte pred začatím výstavby chrámu. Pre kostol sa zadovážili štyri zvony - dva väčšie: prvý vážil 4 centy s nápisom Vox clamantis in deserto (Hlas volajúceho na púšti) a bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi; druhý mal 2 centy s nápisom Vox dilecti mei pulsantis (Hlas môjho milovaného) a zasvätený bol sv. Jozefovi, ženíchovi Panny Márie. Zvony pochádzajúce ešte z r. 1774, ktoré zadovážil farár Jozef Otrokóci z milodarov farníkov zo Skalitého i Čierneho, boli prenesené z veže pôvodného kostola do nového. Okrem nich tu boli aj dva menšie zvony: jeden vážil 50 libier a druhý 15 libier. Veľké zvony a jeden malý boli inštalované do veže, druhý malý zvon sa nachádzal v malej vežičke nad svätyňou. Zvony boli pred posviackou chrámu zvesené z veže a prevezené do Čadce, kde ich biskup František Fuchs 12. augusta 1801 posvätil. Skalitskí veriaci ich potom opäť nainštalovali, aby mohli o tri dni slávnostne zahlaholiť pri posviacke kostola.

Posviacka chrámu

Dátum posviacky skalitského kostola dokumentuje správa vtedajšieho miestneho farára Ladislava Rázghu, ktorú poslal na Biskupský úrad do Nitry: "Kostol na Skalitom slávnostne onsekroval biskup František Fuchs 15. augusta 1801." Bolo to teda až osem rokov po jeho dokončení.

Rozmery kostola

Nadmorská výška kostola je presne 529,803 m. n. m. Výška od zeme po dvojkríž je 41,6 m; po zvody na streche 13,4 m. Výška kostola vo vnútri (výška chrámovej lode) je 11,2 m. Dĺžka celého kostola je 35 m; dĺžka vnútornej lode je 29,1 m. Maximálna šírka celého kostola je 14,2 m; šírka lode 11,8 m. Najväčšia hrúbka múrov kostola dosahuje 1,1 m.

Interiér kostola

Kostol má jednu chrámovú loď so segmentovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Fasáda kostola je baroková s nárožnými pilastrami. Okná sú polkruhovo zakončené s farebnými vitrážami z r. 1916. Na vitrážach vľavo (ak sme obrátení tvárou k oltáru) môžeme vidieť vyobrazenia Ježiša Krista (vo svätyni kostola), sv. Antona Paduánskeho a sv. Margaréty. Na pravej strane vitráže zobrazujú Pannu Máriu Lurdskú (vo svätyni kostola), sv. Jozefa a sv. Barboru.

Nástenné maľby sú neobarokové z r. 1950: na strope vo svätyni kostola uprostred je znázornený Boh Otec, Stvoriteľ všetkého. Po ľavej a pravej strane tejto maľby sú vyobrazení sv. Cyril a Metod, spolupatróni Európy. Tieto maľby sú v tvare kruhu. Medzi svätyňou a loďou je v šírke celej klenby vyobrazená maľba, ktorá zachytáva pravdepodobne Ježišovu reč na Hore. Po krajoch tejto maľby na bočných stenách sú kruhovité zobrazenia symbolov štyroch evanjelistov: orol (sv. Ján), lev (sv. Marek), človek (sv. Matúš) a býk (sv. Lukáš).

V lodi kostola je šesť veľkých obdĺžnikovitých malieb: vľavo hore smerom od svätyne k hlavnému vchodu (ak sme obrátení tvárou k nemu): narodenie Pána, nanebovstúpenie Pána a nad chórom sťatie sv. Jána Krstiteľa. Vpravo hore: zvestovanie Panne Márii, korunovanie Panny Márie a nad chórom je zobrazená sv. Cecília, patrónka hudobníkov.

Obrazy sú v kostole tri: nad sakristiou je starobylý obraz Ježiša Krista - Dobrého pastiera; pod chórom je starobylý obraz Panny Márie - Matky ustavičnej pomoci a oproti nový obraz Božieho milosrdenstva (Ježiš Kristus podľa videnia sv. Faustíny). O sochách ako aj o ostatnom zariadení kostola už bola reč pri vdp. Jozefovi Randíkovi a vdp. Petrovi Černovi. Organ prešiel v r. 1980-1981 rozsiahlou rekonštrukciou, pričom bola obnovená a zväčšená rokoková skriňa pôvodného organu, ktorého históriu pôvodu sa nám nepodarilo zistiť. Práce vykonala firma špecializovaná na výrobu organov z českého Krnova. V novom nástroji zostala zachovaná väčšina pôvodných vzdušníc a píšťal. Organ má dva manuály a 28 registrov.

4