Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Interaktívna mapa

mapa

Predpoveď počasia

<<
>>
dnes, sobota 19. 8. 2017
21 °C 15 °C
silný dážď, mierny severozápadný vietor
vietorSZ, 4.77m/s
tlak987.59hPa
vlhkosť85%
zrážky17.9mm

Dátum a čas

Dnes je sobota, 19.8.2017, 9:28:49

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 3
DNES: 440
TÝŽDEŇ: 4631
CELKOM: 364021

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História obce

123

 

Detailné informácie o histórii Obce Skalité nájdete v publikáciách Skalité, história najsevernejšej kysuckej obce a Monografia obce Skalité

 

1641 - prvá písomná zmienka o obci
Prvá písomná zmienka o obci je v zázname z 25.7.1641 na doklade s latinským textom ako súčasť listu Alžbety Lukrécie Gašparovi Szunyoghovi, kde boli ako svedkovia riešenia sporu medi valachmi Tešínskeho a Budatínskeho panstva aj poddaní z obce Skalité. 

1662 - obec uvedená v súpise obyvateľov strečnianskeho panstva
Tento rok sa donedávna považoval za rok prvej písomnej zmienky, na základe toho, že Skalité je uvedné v urbári, čiže súpise obyvateľov hradného panstva Strečno.V tomto súpise má Skalité 151 obyvateľov, čo svedčí o skoršom začiatku existencie obce.

 


1749 - zriadenie cirkevnej farnosti /odčlenením od Čadce/
Rastúci počet obyvateľov bol podnetom pre cirkevnú správu na zriaďovanie nových farností. V prvých desaťročiach patrili obyvatelia Skalitého do farnosti v Čadci, ktorá tu bola zriadená v roku l676. Veľká vzdialenosť od obce /13-25 km/ sťažovala , ba väčšine znemožňovala účasť na bohoslužbách a ostatné cirkevné úkony /krsty, sobáše, pohreby/ sa vykonávali s veľkými ťažkosťami. Preto bola v roku l749 zriadená samostatná farnosť v Skalitom, do ktorej patrilo i Čierne a Oščadnica

1764-74 - farnosť opäť pričlenená k Čadci
Farnosť bola v r. 1761 podľa nariadenia vrchnosti pripojená k Čadci, a to z dôvodu nedostatku kňazov. Skalitský farár sa odsťahoval do Čadce a odtiaľspravoval Skalité prostredníctvom kaplánov, ktorí sa tu po mesiaci striedali. Veriaci ľud však pracoval na odlúčení a rozdelení tejto rozľahlej farnosti tak u grófa Mikuláša Eszterházyho, ako aj na biskupskom úrade. Vo farnosti Skalité v roku 1767 žilo 3336 katolíkov (vrátane obyvateľov dediny Čierne a Oščadnica) a z nich 940 detí. Rozhodnutím biskupa Jána Gustíniho a generálneho vikára Jána Lukáčiho bola farnosť Skalité s filiálkami Čierne a Oščadnica znovu odlúčená od farnosti Čadca roku 1772. Novým farárom v Skalitom sa stal Jozef Otrokóci (Otrokóczy), ktorý tu už pôsobil ako čadčiansky kaplán deväť mesiacov.

1774-88 – k obnovenej farnosti pričlenené Čierne a Oščadnica
K rozdeleniu samotnej skalitskej farnosti časom muselo dôjsť pre rýchly nárast počtu obyvateľstva. Farský vestník Zprávy z fárnosti v Skalitom hovorí, že k rozdeleniu prispelo i to, „...že bolo treba stavať nový kostol, ale jednako ani Oščadnica ani Čierne nemalo chuti prispieť na kostol, ktorý bol od nich príliš ďaleko“. Preto 1. septembra 1788 sa utvorila samostatná oščadnická farnosť.

1788 - od farnosti odčlenená Oščadnica
Závažným dôvodom pre rozdelenie farnosti bola aj skutočnosť, ktorá je popísaná v kánonickej vizitácii farnosti Skalité z roku 1767, že cesta od skalitskej fary trvala do Čierneho hodinu a štvrť a cesta do Oščadnice tri hodiny. Preto tieto dediny nemali chuť prispievať na nový kostol v Skalitom, ktorý bol od nich tak veľmi vzdialený. 

1796 - od farnosti odčlenené Čierne
Čierne bolo filiálkou Skalitého až do roku 1796. Vtedy bola ustanovená farnosť v Čiernom, ku ktorej bola pripojená aj filiálka Svrčinovec, ktorá dovtedy patrila k čadčianskej farnosti. Keďže vtedy už v Skalitom stál nový murovaný kostol, dovtedajší drevený kostol bol v roku 1796 rozobratý a prevezený do novej farnosti Čierne, kde si ho farníci opäť postavili. I keď tento kostol určite opravili, nemohol mať dlhé trvanie, lebo bol už starý a biskup Jozef Kluch (1808-1826) v roku 1815 odporúča postaviť nový murovaný kostol. V tom istom roku bola ustanovená farnosť 
v Čiernom, ku ktorej bola pripojená filiálka Svrčinovec, ktorá dovtedy patrila do čadčianskej farnosti. Od 1. júla 2001 je aj Svrčinovec samostatnou farnosťou.

1812 - prvá škola v obci /na farskom pozemku/
Prvá zmienka o existencii školy v ústredí je v kronike obce, ktorá udáva, že škola bola postavená v roku l812 na farskom pozemku. V roku 1854 bola prebudovaná. Pozostávala z dvoch učební, bytu pre učiteľa- organistu a izby pre druhého učiteľa. Ako učitelia sa tu vystriedali viacerí členovia rodu Bielkovcov: Daniel, Ondrej, Vincent a Mikuláš. V tom čase boli pristavené aj dve učebne pri škole v ústredí. Začiatkom 2O. rokov mala škola vyše l2O žiakov.

1857 - postavená nová škola pre celú obec

1885 - začiatok prevádzky na železnici Čadca-Zwardoň
Viac ako dvesto rokov tvorila spojnicu medzi obcou a ostatným Svetom iba cesta, prechádzajúca údolím rieky Skaliťanka- Čierňanka do mesta Čadca. Tu sa od povýšenia na mesto výnosom Márie Terézie v roku l778 konali každý týždeň dobytčie jarmoky V roku l871 bola otvorená Košicko-bohumínska železnica, prechádzajúca Čadcou. Znamenalo to veľké priblíženie svetu smerom do ostatných častí Slovenska i do susedného Sliezska, Moravy a Čiech. Železnica však bola stále vzdialená lO-18 kilometrov od obce. Túto nevýhodu odstránila až výstavba železničnej trate z Čadce po Zwardoň. Stavba mala aj vojensko-politický význam, čo sa potvrdilo počas oboch svetových vojen. Celá železničná trať bola odovzdaná do užívania 3. novembra 1884. Nepochybne to bol významný impulz pre rozvoj obce.

1885 - zriadenie poštového úradu
Poštový úrad bol v obci otvorený v roku 1885, teda zároveň s otvorením železničného spojenia. V kronike obce je zaznamenané, že poštvedúcou bola manželka Jozefa Závadského /jej meno nie je uvedené/, ktorá pôsobila v tejto funkcii celých 3O rokov od roku 1900 do roku 1930. Ešte v roku 1939 boli však v obci len štyria abonenti telefónov : notársky úrad, žandárska stanica a dva verejné telefóny na poštovom úrade a na turistickej chate v Serafínove.

1911 - postavená prvá kaplnka na Kudlove
V Skalitom-Kudlove sa nachádza Kaplnka Povýšenia sv. kríža. Kríž, ktorý pred ňou stojí, pochádza z roku 1835 a bol vyhotovený z iniciatívy horlivého farníka Juraja Krčmárika. Postavil ho domáci kamenár Andrej Špilák. Púte pri tomto kríži sa začali konať po významnej udalosti, ktorú zachytil miestny farár Jozef Randík vo svojich Zprávach z fárnosti na Skalitom:
V roku 1905 bolo veľké sucho – od jari až do sv. Anny (26. júla) nepršalo. Hrozilo, že všetka úroda vyjde navnivoč. Ľudia sa s veľkou úzkosťou zhromaždili pri spomínanom kríži a modlili sa za úrodný dážď. Ešte v ten deň začalo pršať. Odvtedy sa na tomto mieste zhromažďovali ľudia na modlitbách sv. ruženca.
Keďže veriaci boli pri modlitbe veľakrát rozohnaní rozmarmi počasia, rozhodli sa – ako píše Jozef Randík – postaviť kaplnku. O stavbu sa zaslúžil najmä skalitský farník Andrej Serafín, ktorý pre novú kaplnku z milodarov veriacich zadovážil aj zvon. Prvá, drevená kaplnka bola postavená v roku 1911, ale nebola stabilná, preto ju museli zbúrať. Po zakúpení nového stavebného materiálu zo zbierky veriacich v roku 1912 bola postavená nová kaplnka, tentoraz už z pevného muriva.
V roku 1915 sa kúpili do kaplnky drevené sochy Panny Márie a sv. Jána, apoštola, ktoré posvätil farár Jozef Badík. Tieto sochy, žiaľ, zhoreli pri požiari kaplnky v roku 1959. Kaplnka bola viackrát opravovaná a prestavaná (rok 1922, 1929 – bola pokrytá plechom a vydláždená kamennými kockami, v roku 1944 – prestavba kaplnky, kúpená nová plastika Pána Ježiša, v roku 1960 – obnova po požiari v roku 1959, zadovážené nové sochy).
V súčasnosti sa pri kaplnke koná výročná púť a slávnostná sv. omša v nedeľu po sviatku Povýšenia sv. kríža (14. septembra).

1912 - postavené dvojtriedne školy Prostredná a Horná
Dvojtriedna škola prostredná bola postavená v roku 1912. Mala dve učebne, dva kabinety a dvojizbový byt pre riaditeľa školy. Pretože sa v nej učili žiaci šiestich postupných ročníkov, vyučovanie bolo nielen dopoludnia, ale aj odpoludnia a navyše niektoré ročníky boli spojené. V roku l986 , po otvorení novej l4 triednej školy na Kudlove, bola škola zrušená a neskôr budovu odpredali súkromnej stolárskej firme, ktorá tu pôsobí doteraz.
Dvojtriedna škola Horná bola postavená taktiež v roku 1912 s rovnakými priestormi ako škola Prostredná. Mala aj približne rovnaký počet žiakov a systém striedavého vyučovania so spojenými ročníkmi. Od roku 1948 boli vyššie ročníky začlenené do osemročnej školy v ústredí obce. V roku 1986 bola škola zrušená, odpredaná a v súčasnej dobe je v nej penzión Cechospol s pohostinstvom.
 

 

1914-18 - v I. svetovej vojne padlo 52 obyvateľov obce
Prvá svetová vojna si vyžiadala spomedzi obyvateľov obce 52 obetí. Ich zoznam je na pomníku pod kostolom. Boli to muži, ktorí padli na frontových bojiskách.

1924 - založená obecná knižnica
Obecná knižnica bola v obci zriadená v roku 1924.Významnejšie výsledky dosiahla až v povojnovom období, keď bol knihovníkom učiteľ Jozef Slaninák. V tejto úspešnej činnosti pokračovala knihovníčka Justína Časnochová spolu s Ľudmilou Stenchlákovou. Za ich pôsobenia získala knižnica v roku 1978 najvyššie rezortné vyznamenanie- titul Vzorná knižnica, ktorý udeľovalo Ministerstvo kultúry najlepším knižniciam na Slovensku.

1929 - postavený kultúrny dom /Dom katolíckej charity/

1926 - založený dobrovoľný hasičský zbor /16.6./
Dobrovoľný hasičský zbor bol založený v obci 16. júna 1926.Od počiatkov svojej činnosti patril medzi najaktívnejšie dobrovoľné organizácie.

1938 - polovica obce pričlenená k Poľsku /25.11./
Hoci Rada veľvyslancov v Spaa rozhodla v prospech Česko-Slovenska, že hranica ostane nezmenená, poľská propaganda napriek tomu neutíchala a neustále prízvukovala, že na severnej Orave a v okresoch Čadca i Spišská Stará Ves žije na tisíce Poliakov. Poľská propaganda to zdôrazňovala aj napriek tomu, že čo sa týka Čadčianskeho okresu, ani poľskí vedci neboli jednotní, ktoré obce treba považovať za poľské. Pri tejto protičeskoslovenskej propagande boli obyvateľom žijúcim v pohraničí sľubované po prevedení revízie hraníc rôzne hospodárske výhody. Poľskí príslušníci pohraničnej stráže začali v pohraničí robiť rôzne vyzvedačské akcie.
Aktivity poľskej vlády o zabratie pohraničného územia Česko-Slovenska sa nezastavili, práve naopak. Prípravy na dlho očakávaný akt začali vyvrchoľovať v roku 1938. V apríli boli v Poľsku povolávaní vojaci v zálohe k svojim vojenským útvarom. Ostatní vojaci v zálohe, žijúci v pohraničných obciach, boli ozbrojovaní puškami. Starostovia poľských obcí boli povolávaní na okresný úrad do poľského Tešína, kde im bolo nariadené, aby obstarávali vhodné ubytovanie pre väčší počet vojska. Do okolia pohraničnej obce Istebné dorazilo vojsko už 25. apríla. Medzi poľským obyvateľstvom bola rozširovaná správa, že Poliaci najneskôr 3. mája zaberú oblasť Tešínska v Čechách a Fryštacký okres.
Po skončení I. svetovej vojny v roku 1918, po podpise mierových zmlúv a vytýčení hraníc, sa Poľsko nikdy nestotožnilo s faktom, že Tešínsko pripadlo Česko-Slovensku. Aby sa mohol tento stav zmeniť, Poľsko čakalo na vhodnú medzinárodnopolitickú situáciu. Naplnenie tohto času prišlo po mníchovskom diktáte (29. septembra 1938), keď ČSR stratila medzinárodné renomé, autoritu, prestíž, spojencov i obranyschopnosť. Situácia v štáte bola navyše vnútorne nestabilná autonomistickým pohybom na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, čo v roku 1938 vyústilo do vytvorenia autonómnych vlád (7. októbra slovenskej na čele s Jozefom Tisom, 11. októbra podkarpatskoruskej s Andrejom Bródym). Vláda ČSR už 1. októbra 1938 musela vyhovieť ultimátu Poľska a odstúpiť územie Tešínska, ležiaceho v susedstve Kysúc. Po prijatí Žilinskej dohody 6. októbra 1938 sa Slováci rozhodli žiť naďalej s Čechmi v novej česko-slovenskej federácii. Toto rozhodnutie malo za následok nespokojnosť poľskej vlády, preto sa poľskí zodpovední činitelia rozhodli požiadať o hraničnú úpravu na poľsko-slovenskom pohraničí v rozsahu požiadaviek z roku 1919, t. j. priznať Poľsku tie pohraničné úseky, ktoré mu boli odmietnuté rozhodnutím mocností z 28. júla 1920.
25. novembra 1938 poľské vojsko po prestrelkách obsadilo severnú časť obce po železničnú trať, vtiahlo až do Skalitého-Ústredia.

1939 - zavedený v obci telefón /prví štyria abonenti/

 

1939 - oslobodenie obce spod poľskej okupácie /1.9./
Dňa 1. septembra 1939 na svetovej politickej scéne vyvrcholilo napätie medzi hitlerovským Nemeckom a Poľskom a Nemecko začalo obsadzovať Poľsko. Začala sa II. svetová vojna a obyvateľom Skalitého svitla nádej, že budú môcť získať späť zabraté časti obce. Dlho očakávaný koniec poľskej okupácie obce teda paradoxne nastal na začiatku novej okupácie, tentoraz samotného Poľska.

1941 - posviacka Kalvárie Sedembolestnej Panny Márie /31.8./
Plány na výstavbu Kalvárie v Skalitom zhotovil murársky majster Jozef Fürst z Čadce v júni 1940 a zároveň k nim pripojil aj návrh na rozpočet
Stavba Kalvárie a úprava terénu v okolí kostola boli dokončené v auguste 1941. Najväčšiu zásluhu na stavbe kaplniek Kalvárie Sedembolestnej mal Peter Černo – miestny administrátor farnosti, vládny komisár (starosta obce) Jozef Časnocha-Mikš – predseda výboru, Koloman Horniš z Kysuckého Nového Mesta – poslanec slovenského snemu a čestný predseda výboru, ktorý zároveň sprostredkovával intervencie a vymáhal subvencie.

1942 - obyvateľ Arpád Feuerman s manželkou a deťmi odvlečený do vykynožovacieho tábora v Oswienčime /21.7./
K obetiam fašistického vyčíňania treba pripočítať aj rodinu Arpáda Feuermana, majiteľa chaty na Serafínove, ktorého odvliekli s manželkou a dvoma deťmi do koncentračného tábora v Osvienčime, odkiaľ sa žiaden z nich nevrátil.Artúra Lichtensterna s manželkou a dcérou zachránil pred podobným osudom Jozef Tatarka – Gojnicek, obyvateľ osady U Čaneckých, ktorý ich ukrýval tri roky až do oslobodenia, hoci sa tým vystavoval nebezpečenstvu s najťažšími dôsledkami. Za tento humanistický čin ho vláda štátu Izrael vyznamenala čestným titulom Spravodlivý medzi národmi. Aj ďalší obyvatelia poskytovali dočasné prístrešie /prenocovanie/ utečencom , ktorí utekali z nacistami okupovaného Poľska.

1943 - otvorenie ozdravovne na Serafínove /21.8./ 
Ešte v medzivojnovom období tu boli vybudované tri turistické chaty , ktoré boli hojne navštevované turistami zo Slovenska, Česka i susedného Poľska. Stredisko kooperovalo s lyžiarskymi zariadeniami v susednom Zwardoni. V tridsiatych rokoch tu boli štyri chaty. Ich majiteľmi boli Arpád Fogel /r.1942 vyhorela/, Jaroslav Slama, Arpád Feuerman /pri úprave hraníc r. 1939 pripadla Nemecku/, a Ondrej Ivanek. V roku 1943 tu bola vybudovaná moderná zotavovňa pre železničiarov, ktorá však bola v šesťdesiatych rokoch znárodnená a využívala sa ako detská liečebňa až do roku l990. Ostatné tri chaty postupne chátrali, až zanikli. Hlavnou príčinou tohto úpadku bolo uzavretie hraníc s Poľskom.

1944 - začiatok vyučovania v novej osemtriednej škole v ústredí /1.9./
V roku 1944 bola postavená nová škola s 8 učebňami Je to školská budova oproti starému cintorínu. Stará škola na tom istom pozemku bola predtým asanovaná. Do roku l948 absolvovali žiaci celú 8- ročnú povinnú školskú dochádzku na jednej škole. V roku l948 došlo k reorganizácii: Prostredná a Horná škola slúžili len pre žiakov l. až 4. ročníka /národné školy/ a škola v ústredí mala osem ročníkov /osemročná stredná škola/. Jej riaditeľom bol jeden rok Jozef Potočár a od roku 1950 Ladislav Horánsky.

1944 - vysvätená nová kaplnka na Kudlove /1O.9./

1945 - oslobodenie obce Sovietskou armádou /30.4./
Obec bola oslobodená 3O. apríla l945. Pretože bola prvou oslobodenou obcou v okrese Čadca, politické orgány rozhodli vybudovať tu pomník Sovietskej armáde, ktorý bol odhalený l6.9.l945 a v roku 1959 prebudovaný ako pamiatka na vojnu, dúfajme, že poslednú.

1939-45 - v II. svetovej vojne zahynulo 6 obyvateľov obce
Počas druhej svetovej vojny zahynuli v dôsledku vojenských udalostí šiesti obyvatelia obce: Ignác Husár, Zuzana Švancárová- Tabačárová a jej syn Rudolf, Ondrej Štrkáč, Karol Zoň a Adam Stenchlák, ktorý zahynul pri bombardovaní Žiliny V obci padlo počas prechodu frontu l6 nemeckých a traja ruskí vojaci. Po vojne boli premiestnení do vojenských cintorínov.

1945 - obnovená doprava na predtým zničenej železničnej trati Čadca- Skalité- Serafínov /27.6./

1948 - začiatok elektrifikácie obce /6.l2./

1950 - zriadená prvá materská škola v ústredí obce
Od roku l95O pôsobí v ústredí obce aj materská škola . Neskôr bola takáto škola zriadená aj v strede obce, ktorá bola dočasne umiestnená v byte riaditeľa vtedajšej Prostrednej školy a v 6O. rokoch získala samostatnú budovu pri osade U Tomasa. Táto bola neskôr pričlenená k základnej škole na Kudlove.

1952 - v obci začal pôsobiť prvý lekár- MUDr. Otakar Sedláček /spolu aj pre obce Čierne, Svrčinovec a oščadnické osady/
Až do začiatku päťdesiatych rokov boli obyvatelia obce odkázaní na zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytovali lekári v Čadci. Až v roku 1952 začal v Skalitom ordinovať prvý praktický lekár MUDr. Otakar Sedláček. Do jeho zdravotného obvodu patrili aj obyvatelia obcí Čierne, Svrčinovec, oščadnické kopanice /Vreščovka / a dokonca aj česká obec Hrčava. Iba postupne sa tam vytvárali samostatné zdravotné obvody, čím sa lekárska starostlivosť pre obyvateľov Skalitého zlepšovala.

1955 - začala sa výstavba futbalového štadióna 
V roku 1955 sa začala výstavba športového štadióna spolu s tribúnou pre 350 divákov, šatňami pre hráčova spoločenskými priestormi , ktoré boli odovzdané do užívania v roku 1965.

1961 - odovzdaná do užívania nová 14-triedna škola v ústredí obce
Pribúdajúci počet žiakov si vyžiadal výstavbu novej l4-triednej školy, ktorá bola daná do užívania v roku l96l. Je vedľa nového cintorína nad kostolom. Nová škola mala 23 tried, 72O žiakov a 29 učiteľov. Riaditeľom bol Pavol Hrdý a po ňom Cyril Zvada .

1965 - dokončená výstavba štadióna
V roku 1955 sa začala výstavba športového štadióna spolu s tribúnou pre 350 divákov, šatňami pre hráčova spoločenskými priestormi , ktoré boli odovzdané do užívania v roku 1965.

 

1965 - otvorená materská škola na Kudlove

1969 - odovzdaná do užívania predajňa Družba na Kudlove

1969 - zelektrifikovaná posledná osada v obci- Za riekami /6 domov/

1970 - zriadený nový /tretí/ cintorín V Riekach

1972 - odovzdaný do užívania nový kultúrny dom 
V roku l972 bol odovzdaný do užívania nový kultúrny dom, vybavený sálou so stupňovitým hľadiskom, širokouhlým kinom a klubovými priestormi. Na kultúrnej činnosti sa podieľali najmä dobrovoľné spoločenské organizácie v rámci miestneho kultúrneho strediska.

1975 - začiatok výstavby novej školy na Kudlove 
Po štvrťstoročí nestačila svojimi priestormi pôvodná škola z roku 1961 škola. Preto sa v roku 1975 začala výstavba novej štrnásťtriednej školy na Kudlove, ktorá bola odovzdaná do užívania v roku 1986. Do nej boli preradení aj žiaci 5.-9. ročníkov z ústredia obce, čo spôsobovalo žiakom veľké ťažkosti pri dochádzke. V škole v ústredí bolo iba 8 tried a 221 žiakov a na Kudlove l7 tried a 501 žiakov. Tento nenormálny stav trval až do roku l990, keď bola škola v ústredí opäť plne organizovaná 322 žiakov, riaditeľ Ladislav Knap. Od 1.9.1992 bola škola pretransformovaná na Cirkevnú školu sv. Svorada a Benedikta.


1975 - začiatok výstavby zdravotného strediska v ústredí /dokončené r. 1981/

1976 - dobrovoľný hasičský zbor oslávil 5O. výročie svojho vzniku
V roku 1976, roku svojho 5O. výročia, zvíťazili v domácej súťaži, na ktorej sa zúčastnilo 29 požiarnych družstiev

1981 - zriadený lyžiarsky vlek na Serafínove /1.1./
Na medzivojnové lyžiarske tradície na Serafínove nadviazali v ostatných rokoch organizátori strediska zimných športov , ktorí tu postupne vybudovali základňu na rekreačné zjazdové lyžovanie. 

 

1981 - Vincent Bužek, rodák zo Skalitého, menovaný veľvyslancom ČSSR v Kanade /1.7./

 

1981 - otvorené nové zdravotné stredisko v obci /1.7./

1986 - začala sa výroba v prevádzke podniku Tesla Karlín Praha /47 pracovníčok/
Priamo v obci našli pracovné uplatnenie najmä ženy v prevádzke podniku Tesla Karlín Praha, kde bolo zamestnané 45 pracovníčok a ďalších 40 osôb bolo zamestnané v stolárskej výrobe podniku Kysuca.

 

1986 - otvorená škola na Kudlove /29.8./
Po štvrťstoročí nestačila svojimi priestormi ani škola v ústredí. Preto sa v roku 1975 začala výstavba novej štrnásťtriednej školy na Kudlove, ktorá bola odovzdaná do užívania v roku 1986.

1991 - začiatok rekonštrukcie železničnej trate na úseku Serafínov- Zwardoň
V roku 1991 bol zrekonštruovaný 7OO metrový úsek železnice zo Serafínova do Zwardoňa, ktorý sa skoro 50 rokov nevyužíval. /Prvý vlak na tejto trati prešiel týmto úsekom l. júna l992 za prítomnosti predsedu vlády Jána Čarnogurského./ O dva roky neskoršie bola na trati Čadca- Zwardoň zavedená nákladná preprava a v nasledujúcich rokoch trať zrekonštruovali a elektrifikovali. 

1992 - prvý ročník Goralských slávností v obci /24.6./
Goralských slávností sa v obci začali konať v roku l992 z iniciatívy miestneho folkloristu Pavla Capka a riaditeľky Kysuckého osvetového strediska v Čadci Magdalény Hackovej Vďaka pochopeniu a podpore vedenia obce sa slávnosti postupne rozrastali na podujatie nadregionálneho významu. Od roku l997 sa konajú v novom amfiteátri. Zúčastňujú sa na ňom predovšetkým účinkujúci z goralských oblastí Slovenska, Poľska a Česka.

 

1994 - zavedená nákladná doprava na trati Čadca- Zwardoň /29.5./
Na trati Čadca- Zwardoň bola zavedená nákladná preprava a v nasledujúcich rokoch trať zrekonštruovali a elektrifikovali. 

1995 - otvorený cestný hraničný prechod do Poľska na kóte Mýto /3O.4./
Koncom apríla l995 bol otvorený cestný hraničný prechod do Poľska na kóte Mýto. /Na slávnosti sa zúčastnili obaja vtedajší predsedovia vlád Vladimír Mečiar a Józef Olexy./ V súvislosti s rastom prepravy po ceste boli po celej trase v obci vybudované chodníky, čím sa zvýšila bezpečnosť chodcov a plynulosť dopravy.

1997 - začala sa výstavba rýchlostnej komunikácie od hranice s Poľskom
V roku 1997 sa začala výstavba rýchlostnej komunikácie, ktorá má byť súčasťou medzinárodného dopravného koridoru Balt- Jadran a ktorá má prechádzať severným okrajom obce. Pokračovanie výstavby je však spojené s ťažkosťami pri jej financovaní, v dôsledku čoho sa pôvodne stanovené termíny dokončenia jednotlivých úsekov presúvajú do budúcnosti.

 

1997 - 6. ročník Goralských slávností sa uskutočnil v novom amfiteátri
Vďaka pochopeniu a podpore vedenia obce sa slávnosti postupne rozrastali na podujatie nadregionálneho významu. Od roku l997 sa konajú v novom amfiteátri. Zúčastňujú sa na ňom predovšetkým účinkujúci z goralských oblastí Slovenska, Poľska a Česka. Počet účinkujúcich nezriedka presahoval číslo 300.

1999 - začiatok plynofikácie obce

 

1999 - začiatok generálnej rekonštrukcie a elektrifikácie železnice Čadca- Zwardoň
Stavba prebiehala v rokoch 1999- 2002. Bola to jedna z najväčších železničných stavieb na Slovensku. Kompletne sa rekonštruovalo celé teleso trate vrátane obnovy 15 mostov, ktoré boli prebudované na vyššiu záťaž. Železničný spodok a zvršok bol na trati Čadca- Skalité upravený na rýchlosť 100 km/h a v úseku Skalité- št. hranica 70 km/h. Zrekonštruovali sa aj prístupové cesty, preložili existujúce vodovodné prípojky. Vzdušné vedenia telekomunikačných káblov boli nahradené podzemnými. Na zastávkach boli vybudované čakárne, upravené nástupištia .K pôvodným zastávkam Kudlov a Serafínov pribudli ďalšie dve: Skalité - zastávka na nižnom konci a Skalité- Pod Poľanou v strede obce.

2002 - elektrifikovaná trať odovzdaná do prevádzky
Stavba prebiehala v rokoch 1999- 2002. Budovala sa v rámci medzinárodného koridoru VI Gdaňask- Lódž- Katowice- Žilina. Celkové náklady stavby predstavovali jednu miliardu sedemsto osemdesiat miliónov korún Časť stavebných prác v objeme 2,2 mil. EURO sa realizovala v rámci programu PHARE. Kompletne sa rekonštruovalo celé teleso trate vrátane obnovy 15 mostov, ktoré boli prebudované na vyššiu záťaž.

 

2002 - začiatok výstavby veternej elektrárne
Obec Skalité je druhou obcou na Slovensku, kde sa začala výroba elektrickej energie vo veterných elektrárňach. /Prvenstvo má obec Cerová na Záhorí./ Na horskom chrbte, ktorý sa tiahne od Serafínova po stred obce vybudovala firma Green Energie Slovakia /zatiaľ/ štyri veterné turbíny, ktoré sú rozmiestnené od vrchu Kikuľa po vrch Poľana a ďalších šesť má pokračovať po overení prevádzky prvých štyroch smerom na Grúň. Každý z objektov tejto sústavy je vlastne samostatnou elektrárňou. Vyrobená elektrická energia bude napojená na verejnú elektrizačnú sieť a bude svojimi príkonmi nadlepšovať stav napätia v sieti v tejto koncovej oblasti siete, kde dochádzalo často k výkyvom napätia.

2004 - prvé štyri turbíny elektrárne uvedené do prevádzky 
V súčasnosti sa vo výrobe energie presadzuje alternatívne zdroje, ktoré nespotrebúvajú fosílne palivá /uhlie, ropa/, ani neohrozujú obyvateľstvo planéty možnou haváriou s následným rádioaktívnym žiarení Obec Skalité je druhou obcou na Slovensku, kde sa začala výroba elektrickej energie vo veterných elektrárňach. /Prvenstvo má obec Cerová na Záhorí./ m.